Výsledok nášho neformálneho pracovného stretnutia na KSÚ v Nitre: „Prípad pána Baloga sa už nebude opakovať!“

Dňa 26. augusta 2009 som sa zúčastnil, spolu s pánom Petrom Balogom, neformálneho pracovného stretnutia na Krajskom stavebnom úrade v Nitre, na ktoré nás pozval prednosta Ing. Zoltán Daniš. Účelom tohto stretnutia bolo, ako vyplýva z predchádzajúceho príspevku, definitívne doriešenie kauzy „Peter Balog verzus KSÚ Nitra“. A zároveň aj prípadu pána Miroslava Drienovského z Machuliniec, ktorému na tomto stavebnom úrade v uplynulých dňoch taktiež odmietli uznať jeho projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie s odôvodnením, že nie je „oprávnenou osobou“ (pozri tu). Tohto stretnutia sa okrem zainteresovaných zodpovedných pracovníkov Krajského stavebného úradu v Nitre a Stavebného úradu Mesta Nitra zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR – Ing. Václav Kadlec, riaditeľ Odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania a Ing. Ján Palárik, riaditeľ Odboru kontroly.

Po dôkladnom vysvetlení celej problematiky sa ukázalo, že hlavnou príčinou nedorozumenia bol údajne zavádzajúci text v osvedčení o odbornej spôsobilosti, ktorý podľa § 43c zákona č. 138/1992 Zb. v znení zákona č. 554/2001 Z. z. pre technikov v roku 2002 vydala Slovenská komora stavebných inžinierov. Pretože pán prednosta na záver uznal pochybenie zodpovedných pracovníkov stavebného úradu (ktoré v žiadnom prípade nemalo byť úmyselné) a prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby sa podobný prípad už neopakoval, domnievam sa, že v tejto chvíli je už bezpredmetné akokoľvek poukazovať na opakované metodické usmernenia zo strany MVRR SR, vyjadrenie Kontrolného odboru MVRR SR či poukazovať na naše predchádzajúce relevantné stanoviská...

V záujme korektného zhodnotenia celého prípadu musím však pripustiť (a nielen ja), že Osvedčenie podľa § 43c, ktoré pre technikov vydala Slovenská komora stavebných inžinierov naozaj nie je úplne v poriadku a svojim textom skutočne navádza k domnienke, že odborne spôsobilý technik je oprávnený na vypracovanie projektovej dokumentácie iba jednoduchých a drobných stavieb. Osvedčenie sa totiž odvoláva iba na ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe bez náležitého odkazu aj na ustanovenie ods. 5 uvedeného paragrafu, ktoré bolo preukázateľne a jednoznačne aplikované vo vzťahu k technikom iného odborného zamerania a profesie, než ako sú pozemné stavby (v predchádzajúcich príspevkoch je podrobne vysvetlená podstata týchto ustanovení). Taktiež v úvodnej časti Osvedčenia sa nevhodne píše, že osvedčenie je vydané podľa § 43c zákona č. 554/2001 Z. z., pričom text mal správne znieť, že osvedčenie je vydané podľa § 43c zákona č. 138/1992 Zb. v znení zákona č. 554/2001 Z. z.

Prítomní pracovníci ministerstva na základe uvedených skutočností prisľúbili, že sa obrátia na Slovenskú komoru stavebných inžinierov a požiadajú o dodatočnú úpravu textu v Osvedčení tak, aby zodpovedal reálnej skutočnosti a nebol predmetom možných „špekulácií“ o skutočnom rozsahu oprávnenia odborne spôsobilého technika.

Na záver by som chcel aj takýmto spôsobom vyjadriť poďakovanie prednostovi KSÚ Ing. Zoltánovi Danišovi za jeho ústretovosť a pochopenie a tiež pracovníkom MVRR SR – Ing. Václavovi Kadlecovi a Ing. Jánovi Palárikovi za ich snahu o seriózne doriešenie celého prípadu a najmä za ich priebežnú podporu pri obhajobe našich oprávnených záujmov.

Marián NOMILNER