Konečne jednoznačné stanovisko MVRR SR k problematike ustanovenia §-u 43c zákona č. 138/1992 Zb. v znení zákona č. 554/2001 Z. z.

Pre odborne spôsobilých technikov prinášame dobrú správu:

Zdá sa, že neistote a rôznemu nejednoznačnému výkladu ustanovenia „kontroverzného“ §-u 43c zákona č. 138/1992 Zb. v znení zákona č. 554/2001 Z. z. konečne „odzvonilo“. Úplné jasno pre pracovníkov stavebných úradov, ktorí nie vždy boli dostatočne orientovaní v uvedenej problematike, a preto v rozpore so zákonom neuznávali Osvedčenia o odbornej spôsobilosti technikov a taktiež neoprávnene požadovali iba „okrúhlu autorizačnú pečiatku“, totiž prináša „Usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 6.10.2008“ (pozri tu). Toto „Usmernenie“ bolo na základe našej písomnej žiadosti zo dňa 16.5.2008, v rámci riešenia kauzy „Peter Balog verzus KSÚ Nitra“, doručené všetkým Krajským stavebným úradom s tým, aby s jeho obsahom ihneď oboznámili stavebné úrady vo svojej pôsobnosti. So zadosťučinením musíme konštatovať, že tento materiál konečne prináša jasné svetlo do spornej problematiky. A to spôsobom, ktorý je nanajvýš jednoznačný a zrozumiteľný aj pre „menej chápavých“ a neumožňuje svojvoľný výklad. Teda spôsobom, ktorého sme sa márne domáhali už niekoľko rokov...

V „Usmernení“ sa totiž konštatuje:

„Podľa ust. § 45 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon týchto činností podľa osobitného predpisu, ktorým je pre projektovú činnosť a pre vedenie uskutočňovania stavieb zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Z ust. § 43c tohto zákona vyplýva, že takouto oprávnenou osobou je okrem autorizovaného architekta a autorizovaného stavebného inžiniera aj odborne spôsobilý technik. Dokladom na vykonávanie vybraných činností vo výstavbe podľa § 45 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona sú autorizačné osvedčenia a osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydávané Slovenskou komorou architektov alebo Slovenskou komorou stavebných inžinierov.“

Pretože ustanovenie § 43c odkazuje na t. č. už neplatný zákon č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe, v „Usmernení“ sa ďalej píše:

„V intenciách ust. § 2 ods. 4 a 5 zákona č. 136/1995 Z. z. odborne spôsobilý technik (osoba so stredoškolským vzdelaním, príp. s doplnkovým vzdelaním – titul Dpt. alebo s 1. stupňom VŠ vzdelania – titul Bc.) bol oprávnený projektovať jednoduché a drobné stavby s výnimkou stavieb na bývanie... resp. vykonávať činnosti v rozsahu určenom skúšobnou komisiou. Osvedčenie vydané podľa § 43c je rovnakého rozsahu a oprávňuje len na vykonávanie činností stanovenom týmto osvedčením. K osvedčeniu sa nevydávajú pečiatky.“

Inými slovami povedané:

Odborne spôsobilý technik, ktorého definícia podľa ustanovenia §-u 2 ods. 4 zákona znie:

„odborne spôsobilým technikom je ten, kto je oprávnený projektovať jednoduché a drobné stavby s výnimkou stavieb na bývanie... a je zapísaný v registri“

 je v mnohých konkrétnych prípadoch nad všetku pochybnosť oprávnený na vypracovanie projektovej dokumentácie stavieb, ktoré nepatria medzi „jednoduché a drobné“. Veľmi dôležitá je totiž citácia „resp. vykonávať činnosti v rozsahu určenom skúšobnou komisiou.“ Právomoc skúšobnej komisie individuálne určovať rozsah oprávnenia odborne spôsobilému technikovi je zakotvená v ustanovení §-u 2 ods. 5 zákona:

„Rozsah odbornej spôsobilosti určí uchádzačovi, ktorý vykonal odbornú skúšku (ďalej len „skúška“) na základe ním predložených podkladov alebo dokumentácie, príslušná skúšobná komisia“.

Priznaný rozsah odbornej spôsobilosti, ktorý skúšobná komisia vždy individuálne a presne špecifikovala, totiž v mnohých konkrétnych prípadoch ani pri najlepšej vôli nemožno zaradiť do kategórie tzv. „jednoduchých a drobných“ stavieb (ich rozsah je právne definovaný v § 139b stavebného zákona). Preto v súlade so stavebným zákonom (§ 45 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) aj odborne spôsobilý technik s Osvedčením podľa §-u 43c zákona č. 138/1992 Zb. v znení zákona č. 554/2001 Z. z. je „oprávnenou osobou“ a môže vykonávať „vybrané činnosti“ vo výstavbe, t. j. projektovať stavby, ktoré nepatria medzi „jednoduché a drobné“ (ale len v rozsahu svojho oprávnenia, ktorý je uvedený v Osvedčení).

 Považujeme za potrebné zdôrazniť, že odborne spôsobilý technik zo zákona nie je povinný označovať projektovú dokumentáciu žiadnou pečiatkou, a už vôbec nie „okrúhlou autorizačnou“, ktorou disponuje iba autorizovaný inžinier. Stačí iba jeho vlastnoručný podpis. Pre úplnosť poznamenávame, že naše združenie pre jednoznačnosť odporučilo našim členom ešte v roku 2002 používať vzorovú pečiatku „Odborne spôsobilého technika“.

Ako už bolo spomenuté, „Usmernenie MVRR SR“ bolo vypracované na základe našej písomnej žiadosti zo dňa 16.5.2008 (pozri tu) pri riešení kauzy „Peter Balog verzus KSÚ Nitra“. V tejto súvislosti musíme oceniť aj postoj SKSI, ktorá v tom čase podporila našu snahu o získanie bezprecedentného vyjadrenia zo strany MVRR SR, keď na základe našej písomnej žiadosti zo dňa 24.4.2008 (pozri tu) potvrdila náš právny názor na rozsah oprávnenia odborne spôsobilého technika ( pozri tu ).

Na záver ako „bonbónik“ prikladáme aj písomné vyjadrenie Odboru kontroly MVRR SR zo dňa 24.6.2008, v ktorom pána Petra Baloga informujú o vybavení jeho sťažnosti, v ktorej vyjadril nespokojnosť s postupom stavebného úradu mesta Nitra vo veci neuznania jeho osvedčenia o odbornej spôsobilosti a následne s postupom Krajského stavebného úradu v Nitre pri vybavovaní jeho sťažnosti (pozri tu). Podotýkame, že uvedený materiál, týkajúci sa osoby pána Petra Baloga, zverejňujeme s jeho výslovným súhlasom. Mrzí nás iba, že tento dôležitý a významný materiál nám poskytol až v týchto dňoch...

Vážené kolegyne, kolegovia!

Bolo by veľmi naivné domnievať sa, že na stavebných úradoch pri vybavovaní našej projektovej dokumentácie sa už viac nestretneme s problémami, nepochopením a byrokratickými požiadavkami, ktoré nemajú oporu v zákone. Žiaľ, v dôsledku neustálych personálnych zmien sa to jednoducho nedá vylúčiť a nedokáže nám to zaručiť ani ministerské „Usmernenie“. Verím však, že tento príspevok, ktorý je dokladovaný jedinečnou originálnou korešpondenciou, bude pre Vás, v prípade potreby, dobrou pomôckou na jednoduché, rýchle a účinné zjednanie nápravy. A o to nám išlo predovšetkým!

Marián NOMILNER